Hm ... páni „Policajti.“ Bojíme sa ich, máme pred nimi rešpekt, alebo ako sa hovorí „ máme ich na háku.“ Ja osobne som z tej skupiny rešpektujúc ich.
Ale ... čo je veľa, to je veľa ...
Niekedy na vlastné uši, či už oči nemôžem uveriť, čoho sú ľudia, ktorí nás majú chrániť a majú nám byť príkladom schopní?! Ublížiť na zdraví, či už dokonca zabiť?!
Len teraz ráno som si naladila nemenované rádio, s ktorým vždy v práci začínam ten stereotyp, a ono sa mi ho snaží spríjemniť. Hneď ma zaujala jedna z tituliek, ktoré postupne moderátor čítal : „ Policajt surovo dokopal ženu.“
V tej chvíli som nevedela, či sa mám smiať nad tým ako dokážu byť niektorí z nich primitívni, alebo plakať nad tým, kam asi tento svet speje? Tak nad týmto sa už pozastaví každý človek, či už ho to zaujíma, alebo nie.
Aj oni sami by sa mali uvedomiť, prečo sa vlastne k polícii derú?!
Aj tak nikdy ich rozmýšľanie nepochopím ... hm možno ani nechcem ...
Veď sú to zelenáči ...
